Mário Herman – bitcoiner na plný úväzok

Prinášam vám dojemný príbeh jedného z vás. Mário je profesionálny kameraman, poznám ho osobne, patrí k prvým živým bitcoinerom, ktorého som stretla face to face v čase posledného hlbokého bear marketu v roku 2023. Pozerali sme sa na seba a rozprávali sme sa ako mimozemšťania. Totiž ani on dovtedy nestretol živého bitcoinera vo svojom živote. A tak som ho aspoň pozvala do mojej komunity v Prievidzi, nech si príde obzrieť ďaľších žijúcich. A to som netušila, že tým ovplyvním dynamiku rozvoja komunít po Slovensku, a že sa jeho život po návšteve razantne zmení…

DVADSATJEDEN mi zmenila život

“Som jediný bitcoiner v Žiline. Nemá zmysel sa o niečo snažiť,” to bola myšlienka, ktorá ma sprevádzala takmer tri roky a držala ma doma medzi knihami a YouTube videami. Sociálny kontakt takmer nulový. Nezaujíma ma, kto má nového frajera, kto s kým bol na plese v opere, ani ktorý politik dostal po papuli. Televízor som zrušil už pred siedmimi rokmi, a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí môjho života. Vypýtalo si to však daň v podobe osamelosti. Nikto, s kým som sa bežne stretol, netušil, čo je Bitcoin, a ja zas nepoznám politikov ani celebrity.

Takže moja komunikácia s okolitým svetom bola v podstate obmedzená na: “Dobrý deň, ale sa nám ochladilo, že?” Browsoval som ďalej Twitter, pozeral videá, čítal a žil vo svojej ulite. Niekoľkokrát som natrafil na pozvánku na BTC Prague. Vždy som ju ignoroval a sám sebe to zdôvodňoval: “Viem tie prachy utratiť aj rozumnejšie. Čo by som tam robil sám? Keby som mal s kým, tak idem! Všetky videá Majkla Sejlora som už videl.”

Raz som ale náhodou natrafil na dovtedy pre mňa neznámy podcast Stackuj.cz. Dovtedy som pozeral a počúval všetko len v angličtine a netušil som, že aj u nás existujú bitcoinoví youtuberi. Vyše hodiny sa tam rozprávalo iba o BTC Prague. Kým to stihlo skončiť, už som aj mal svoj lístok kúpený, a nebolo cesty späť. Vydal som sa na cestu do stovežatej úplne sám. Tam som sa ako introvert vytiahnutý z domácej ulity cítil dosť neisto.

Našťastie tam však robot čapoval pivo za satoshi, takže som našiel svojho prvého bitcoin parťáka. Od tohto momentu sa začali diať veci takým tempom, že doteraz sem-tam kontrolujem, či sa mi to nesníva. Prihovárali sa mi desiatky bitcoinerov z celého sveta. Medzi nimi som úplnou náhodou natrafil na Lukáša Kouta – organizátora konferencie Cryptovestibull. Pokecali sme, vymenili si kontakty a dohodli nejakú spoluprácu. O pár týždňov sme sa stretli v Žiline a natočili spolu videopozvánku na konferenciu. Lukáš ma vtedy zoznámil s Dadou, ktorú som si už dávnejšie všimol na Twitteri, ale nemal som ani tušenia, koľko máme toho spoločného. Obaja sme sa dovtedy cítili ako mimozemšťania, ktorým nikto nerozumie.

Pozvala ma na meetup do Prievidze, kde som sa zoznámil s niekoľkými ďalšími skvelými ľuďmi. Myslel som si: “Aká zmena! Toto je naozaj divoká jazda!”, no nemohol som byť ďalej od pravdy. ĎuriKe a Blacksmith z Prievidze sa totiž 23. augusta rozhodli pripojiť k celosvetovej iniciatíve Dvadsaťjeden. Až vtedy začala skutočná jazda. Šialeným tempom sa pustili do budovania lokálnych bitcoin komunít po celom Slovensku. Každý, kto sa chce zapojiť a pomôcť, je vítaný. Nuž som sa teda dal na budovanie aj ja.

Fulltime bitcoiner

S veľkou pomocou a inšpiráciou z Prievidze sa mi podarilo zorganizovať niekoľko stretnutí v Žiline, Martine, Banskej aj Považskej Bystrici, podporil som svojou účasťou aj Ružomberok, pripravujem Čadcu, a samozrejme, nikdy nevynechám bitcoinové stretnutie vo svojej rodnej Prievidzi. Nie, nenarodil som sa v Prievidzi. Tam sa ale vo mne zrodil aktívny člen bitcoinovej komunity.

Takto pred dvomi rokmi som sedel doma v depresii, sám ako prst, čumel na grafy, počítal straty, pozeral youtubové videá o tom, aký je bear market hrôzostrašný, a bude ešte oveľa horší.

Dnes cenu bitcoinu vôbec neriešim. Chodím každý týždeň do iného mesta, organizujem stretnutia bitcoinerov, spoznávam nových ľudí s podobnými záujmami, snažím sa zapamätať mená asi dvesto nových kamošov. Oproti nule z minulého roku je to matematicky nevyčísliteľný násobok. A ten pocit, keď niekomu nezištne pomôžem a niekto zas potom pomôže mne, ten je odpoveďou na najčastejšiu otázku: „Prečo to robím a čo z toho mám?“ Priateľstvá.

A tu tento príbeh nekončí. Má skvelé pokračovanie. Keď mal Mário koncept pre mňa napísaný, tak som si ho dovolila poslať CEO BTC Prague Matyášovi Kuchařovi. Príbeh Mária sa mu páčil. O pár dní zdieľali príspevok, že sa hľadá kameraman, strihač pre BTC Prague. Hneď mi „zasvietilo“. Nahovorila som Mária, aby si podal prihlášku. Váhal, vykrúcal sa, ale dal na moju radu. O pár dní mi poslal skvelú správu: „Práve sme si „plácli“ s Matyášom. Som v štábe.“

Touto cestou chcem osloviť vás všetkých, ktorí váhate alebo máte komplexy vstúpiť či už do komunity, navštíviť BTC Meetup, alebo konferenciu zameranú na Bitcoin. Dobre vám rozumiem, blok som mala aj ja. A dnes hodnotím rozhodnutie navštevovať či už konferencie, alebo miestnu komunitu, ako skvelé rozhodnutie. Dôvod? Skvelé priateľstvá a možnosť spoločne budovať a vzájomne rásť. Veď všetci sme Satoshi.